Ak bola návšteva bývalej školy emotívnym zážitkom, tak účasť na samotnom benefičnom koncerte musím označiť za bohapustý útok sentimentality.

( jesenny sentiment po iksty krat )

...a hneď zas trpko sklamaná.

Celých 7 rokov žila v ilúzii, že Angel Sanctuary je vysoko populárna záležitosť so stabilným fandomom a že keď sa k tomu raz vrátim, budem mať pred sebou prinajmenšom základňu ako má God Child.
Miesto toho otrávene konštatujem: bieda, bieda, bieda.

Fandom. Sklamal si ma.

Veď ty skoro neexistuješ!

Počet fanficov čo by som bola schopná si pridať do memories, po usilovnom niekoľkodňovom pátraní - stále Nula. Nix!!

Našťstie mi ale v posledných dňoch všetok deficit kompenzuje nádherné zakopnutie o kompletných 15 drama CD k sérii, čo vysvetľuje čo som robila celý víkend. Slúchatká na ušiach, manga predloha pred sebou a pekne repliku po replike.

No čo, som sa rekreovala po stresoch s bunraku.

A, hm, len tak medzi rečou, AS ma po dvaapol booku komplet dostal. Toľko k mentálnemu vývinu oproti môjmu Ja spred 7 rokov, fangirlujem pri skoro tých istých scénach (no, skoro :), s rovnakou intenzitou. Našťastie už ale zmenu svojho dnešného šatníka do ešte černejších odtieňov za veľmi pravdepodobné nepokladám.

Z môjho pôvodného zadania na predstavenie japonskej bábkohereckej skupiny (titulky plus drobné tlmočenie) sa nakoniec vykľulo moderovanie celého večera, dva workshopy, výpomoc pri stavaní scény a dvojhodinový rýchlokurz slovenskej výslovnosti. Napriek tomu som veľvyslanectvu nesmierne vďačná že som sa mohla plne zúčasniť na takomto nádhernom podujatí.

Polofunkčné žalúzie a za otvorenými oknami hrozný hurhaj, hlúčik deciek tlačiaci sa na schodoch aby si o pár minút skôr mohli vyzdvihnúť svoj výživný jedálenský obed, jedinečne drnčivé zvonenie...

Môj ty bože, ja som dnes bola v mojej starej škole!

( Zbor? )

Niektorí dobre viete kto je Haru, pre tých zvyšných... úplne obyčajný Japonec, ktorému život "mierne" zmenila jedna výmenná študentka (moja splužiačko-kamarátka tweaty ), vďaka čomu sa dostal až k bývaniu a práci na Slovensku.

A tu je jeho:

Blog o Japonsku

A pre kandži-zdatných stránka o práci na Slovensku pre Japoncov.

Enjoy iný pohľad na svet!

Asi som naozaj slabšia povaha, možno nerozumiem súčasnému svetu alebo mi niečo uniká.

V každom prípade som Murakamiho (Ryu, nie Haruki) knihu V polievke miso s nepopísateľným odporom odložila v polovici čítania (a tí čo ste čítali určite viete kde som prestala).

Odmietam čítať ďalej.

Týmto asi súčasná japonská tvorba vyčerpala všetky pokusy, ktoré som jej bola ochotná dať. Ešte viac utvrdená v tom že toto nie je nič pre mňa a vraciam sa k mojim miláčikom Meidži-Taišo (a prípadne rannej Šówa) éry.
Ešteže je tu Botchan aby mi utíšil pocuchané nervy.(btw. najroztomilejšia kniha akú som v poslednej dobe čítala)

Tento daždivý november zo mňa robí príšerného asociála.

Čo sa prakticky prejavuje tak že trávim celé popoludnia sama v úplne tichom byte, opretá o radiátor, obklopená knižkami. A NEHORÁZNE SA MI TO PÁČI!!

(ešteže Kai kooperuje a pekne spí a ohrieva ma. Už zistil že veľa zábavy si so mnou neužije).
( literarne bla bla )


A po večeroch potom prekladám titulky na Bunraku predstavenie čo sa chystá o týždeň v Bratislave. Zase raz ma veľvyslanectvo najalo ako nízkorozpočtovú výpomoc, na čo sa ja nesťažujem ani trochu (iba chúďa diplomovka sa možno trochu bojí že ju už nemám rada)

Keby ešte bolo komu, tlieskala by som do odpadnutia dlaní, tak veľmi sa mi táto kniha páčila!

 

( David Copperfield )

Ako sme si to dnes s mojím televíznym teamikom v pátraní po skrachovaných fabrikách šinuli pomedzi dedinky na Žitnom ostrove a ja som zo sedadla spolujazdca nadšene obdivovala dokonalé farby topoľových alejí a iných prírodných dekorácií, sčista-jasna sa mi v hlave objavila spomienka na báseň, ktorá sa mi hrozne páčila niekedy v oktáve keď som ju našla v učebniciach Blick.
 

 

( bohuzial iba pre sprechujucich )


Mám strašne rada jasné jesenné dni. A Slovensko, ako je občas dobré si uvedomiť.

Čo ma vždy najviac fascinuje na tlmočení je nekonečná variabilita podivných ľudí a absurdných situácií, ktorým sa človek pri tomto povolaní nevyhne. Ako dnes keď som ako o život klipkala očami na negativistického príslušníka cestnej polície, ktorý chcel mne, jednej Japonke a jednému Francúzovi na rakúskych hraniciach dať pokutu za to, že sme nemali dialničnú známku.

Mimochodom, klipkanie zabralo, z pôvodných 90 eur som to skresala na prísľub že si známku okamžite kúpime.

Rina ako pracovníčka NHK televízie sem prišla točiť dokument o Slovensku 20 rokov po revolúcii (ako dôkaz bezhraničnosti EU sme boli na tej hranici) a Pierre je jej parťák na kamerovanie. A k tomu som s nimi ja ako výpomoc (našťastie namiesto spoliehania sa na moju navigáciu majú GPS). Je s nimi sranda, Rina má po rokoch v zahraničí celkom kvalitný zmysel pre humor, aj keď si už asi hodinku trhám vlasy snažiac sa pre nich nájsť čo najestetickejšie zbúranisko socialistickej zbrojárenskej fabriky, ktorú chcú isť zajtra natáčať.

Mám rada svoj job (ak sa dá takáto krátkodobá brigádka nazvať takto honosne)

Neviem či si mamina uvedomovala do čoho ide keď súhlasila s mojím nenápadným návrhom že miesto tápania čo mi dať na narodeniny radšej spolu pôjdeme do Prahy a ja si tam vyberiem nejakú tú knižku. Predpokladám že s celodenným brázdením každého kníhkupectva a antikvariátu v okruhu niekoľkých kilometrov v starom meste asi nerátala. Ale keď ony ma tie obchody vcucávali!

( lalala fotos fotos bla bla )

Tak, to som teda vymyslela skvelú vec, stiahnuť 200 častí sejlormúnu. Že si pozriem pár obľúbených sekvencií v pôvodnom znení, haha...

Houby.

Ako som mohla zabudnúť na kvality tejto stopercentnej klasiky? Ako som sa mohla nazdávať že ma to NEpohltí ako pred jedenástimi rokmi?

( 月に代わって・・・お仕置きよ！ )

No a na margo môjho úžasného nového objavu: ešte pred dvoma rokmi ako som bola v Yokohame som v rámci škrečkovania všetkého CLAMPojdného za sto jenov vzala dve mangy Duklyon: Clamp School Defenders. Vzhľadom na to že to vyzeralo podozrivo powerrangerovo boli oba zväzky doteraz zabudnuté v polici, až kým ma nedonútila ich vytiahnuť náhla prázdnota v čakaní na balík s novými posilami.

( だれが仲がいい？ )

Hm, tak ďalší rok za nami, nebudem to veľmi rozoberať. Nejak ma prešla fáza kedy som zúfalo lamentovala nad tým že som stará, naopak sa v poslednej dobe teším že čím som staršia tým viac toho viem (a teraz nemyslím učivo) a tým je nejak moja existencia zaujímavejšia.

Mimochodom, facebook je desivé miesto. Už som sa posledných pár mesiacov chystala že to tam prestanem navštevovať definitívne (žerie to priveľa času a benefitov nejak príliš málo) a potom mi za jedno jediné doobedie stihne pogratulovať neuveriteľných 23 ľudí. Sociálne siete sú niekedy naozaj strašidelné.

Na oživenie konečne poskytujem sľúbené obrázky z meme spred vyše týždňa.

( hur� obr�zky )

...CLAMP fandom má dnes rušný deň. Najnovšiemu "dietku" Kobato vyšiel prvý diel anime a nekonečná Tsubasa Reservoir Chronicle sa dočkala poslednej epilógovej kapitoily.

( Fangirl bla bla )

Síce o 5 dní dopredu ale už som si odoslavovala svoju dvadsaťtrojku. Tentokrát spoločne so Sandrou (a jej dvadsaťštvorkou ^^), akožto memento nášho spoločného cestovania Japonskom.

( Suši a dojča )

Na deviatich chlapov na pódi vrieska, pokrikuje a aplauduje dav z hľadiska preplnený minisukňami, čižmami na 15 centi opätkoch a estrogénom. A nejakým podivným nedopatrením som medzi nimi bola aj ja.

Včera, milé dámy (páni:) som videla Chippendales.

Nebyť nefalšovaného nadšenia maminy ktorá naozaj hrozne chcela ísť, asi by som sa tam neobjavila, keďže niesom práve fanúšikom tejto formy zábavy. V konečnom dôsledku to ale vôbec nebolo zlé. Nebolo to obscénne, chlapci skutočne kvalitne tancovali a dokonca podaktorí spievali, kostýmy zaujímavé (zaujímalo by ma akú majú spotrebu tielok keďže minimálne tak sedem kusov letelo roztrhnutých do hľadiska), niečo ako kabaret len bez žien s pávími perami a miesto toho s chlapi v montérkach (a inom). A raz za čas aj také skandovanie a unášanie sa davom nie je vôbec na škodu.

Inak sme doobedie strávili v Ikei a naša domácnosť je bohatšia napríklad o nádherný vešiak na prádlo v tvare chobotničky a nové vykrajovátka na medovníky (sada zvieratká severských lesov, teda líška, veverička, slimák, ježko a sobík)

Práve som dosťahovala kompletný balíček Sailormoon (200 častí, 37giga), takže si ešte zvyknúť na vreštivý falzet Mitsuishi Kotono a môžem sa nerušene venovať sentimentálnemu spomínaniu!

Meme!!

Ask me to take pictures of any aspect of my life that you're interested in/curious about -- it can be anything from my favorite shirt to my dvds to my sibs. Leave your requests as a comment to this entry, I'll snap the pictures and post them in the next post.


(iba vopred varujem že súrodencov neodfotím)

Ukradnuté od lexi_nyanko , budem inak rada ak sa niekto pridá a budem môcť vyzvedať o vás.

Sharujeme trochu inšpirácie - toto mám od tweaty GMH a toto som našla dnes MMT.

V rámci dobrovoľníčenia na divadelnej nitre som spolu s Ható a dvomi ďalšími babami mierne vypomáhala s belgickým súborom. Ich scénický tanec otváral tohtoročný festival a môžem povedať, čumela som so sánkou niekde na schodíkoch.

( Hurá hurá z predstavenia a minianekdôtka na pobavenie )

Keď som videla najnovšie spracovanie mojej srdcovky Pýcha a Predsudok s Keirou a spol., bola som presvedčená že ide o perfektný film.

Až do dnešného dňa kedy som dopozerala šesťdielnu BBC verziu.

( nadšenie...a pár bezvýznamných poznámok o oranžovej potvore )